| Ladislav Sventek: Kamčatka-raj i peklo na konci sveta (3) |
|
|
| Piatok, 05 marec 2010 | |
 Hory, vulkány a mesačná krajinaKamčatské hory tvoria dva dlhé hrebene – Východný hrebeň a Stredný hrebeň. Oba hrebene sú od seba oddelené riekou Kamčatka. Stredný hrebeň prechádza v dĺžke asi 900 kilometrov pozdĺž polostrova. Nachádzajú sa tu väčšinou ploché hrebene a tajga. Dominuje mu jediná činná sopka – Ičinská, vysoká 3631 metrov s priemerom základne vyše 40 kilomerov. Východný hrebeň je dlhý 800 kilometrov a má viacero oddelených hrebeňov. Nachádza sa v ňom 28 činných sopiek, vrátane najväčšej sopky celej Euroázie – sopky Klučevká, ktorá dosahuje výšku 4750 metrov a objem kónusu sopky je 290 kilometrov kubických. Sopka má polkilometrový kráter, z ktorého neustále stúpa hustý dym. Približne každých 25 rokov sa sopka ohlasuje silnými výbuchmi. Sopka má po obvode aj vyše 80 takvaných. parazitických kráterov, z ktorých občas vyteká láva a po stuhnutí vytvára desiatky metrov vysoké rozpukané hrebene. Do Klučevskej skupiny patrí aj sopka Bezymjannyj, v súčasnosti najaktívnejšia sopka, ako aj sopka Tobalčík, kde sa v roku 1975 došlo k obrovskej erupcii, ktorá premenila obrovské územie na mesačnú krajinu bez života. V tejto oblasti sa následne testovali vesmírne zariadenia a známe mesačné lunochody. Objavovanie Kamčatky Kamčatka bola objavená ako jedna z posledných oblasti našej planéty. Rusi prenikli na sever Kamčatky až v polovici 17. storočia za vlády Petra I, ale rozľahlá krajina nikdy nebola veľmi preskúmaná. Prvým, kto prekročil hranicu polostrova a dostal sa až k „veľkej rieke“ na východe krajiny bol Ivan Kamčatyj. Dnes táto rieka i celý polostrov nesie jeho meno. Objavovanie Ďalekého východu a Kamčatky je však nezabudnuteľne späté s menom Jonassena Beringa, dánskeho moreplavca v službách ruského cára Petra I. Ten podnikol do oblasti dve náročné expedícii, ktoré trvali spolu 14 rokov. Ich cieľom bolo rozšírenie hraníc ruského impéria na východ, vybudovanie strategickej ruskej základne na pobreží Tichého oceánu a odpoveď na otázku, či existuje spojenie medzi Áziu a Amerikou. Všetky tieto ciele sa podarilo za nesmierneho úsilia dosiahnuť. Bering oboplával Kamčatku a dostal sa až k brehom Ameriky. Podľa neho je dodnes pomenovaný prieplav medzi Ruskom a Amerikou Beringová úžina. Jeho lode Sv. Peter a Sv. Pavol zakotvili v Avačinskom zálive, kde neskôr založili osadu a dnešný prístav Petropavlovsk. Ten nesie názov oboch lodí objaviteľov. Petropavlovsk je dnes hlavným mestom Kamčatky. Za sovietskej éry sa Kamčatka z dôvodu blízkosti hraníc USA a Japonska zmenila na strategickú, zakázanú a nedostupnú oblasť, do ktorej bol vstup cudzincom, ale i domácim turistom celé desaťročia prísne zakázaný. Situácia sa zmenila až v deväťdesiatych rokoch, kedy došlo k uvoľneniu medzinárodných vzťahov a ukončeniu izolácie ruského Ďalekého východu. Kamčatka sa tak otvorila aj pre turistov. |
