| Spisovateľ, kysucký etnografický nadšenec Jozef Marec nezaháľa |
|
|
| Piatok, 05 marec 2010 | |
 Po mega úspešnej knihe Ľudová strava prídu bylinky a kysucká mágiaStalo sa už tradíciou, že kysucký spisovateľ a lekár MUDr. Jozef Marec príjemne prekvapí svojich čitateľov a priaznivcov každý rok nejakou knihou. Zdá sa, že jeho inšpirácia je nevyčerpateľná a autorský záber neobvykle široký. Po knihe Ľudová strava na Horných Kysuciach, ktorá doslova spôsobila prievan na pultoch kníhkupectiev, vydal na sklonku roku 2009 aj útlu knižočku rozprávok pre najmenšie deti Blaženkin rok. Odvtedy prešlo niekoľko mesiacov a tak nás napadlo, či Jozef Marec náhodou nezaspal na vavrínoch? Nuž, na vavrínoch naozaj nespím. Ani by som na nich azda nezaspal, lebo vavrín je cudzokrajná drevina a tak by som si musel nakúpiť bobkového listu. Sú to listy vavrínového stromu, u nás vhodné do chutných omáčok a prívarkov. Ak by som si mal vybrať na čom spať, tak by to bol určite sušený pamajorán obyčajný, známy pod názvom dobrá myseľ. Ten sa dával pod vankúšiky nepokojným deťom s poruchami spánku a údajne po ňom naozaj dobre spali. Je to prastarý trik, lebo aj bylinka je známa od staroveku. Pracujem veľmi intenzívne na viacerých projektoch, ktoré dúfam uzrú svetlo sveta v tomto, najneskôr v budúcom roku. A môžeš o nich niečo prezradiť, alebo podliehajú utajeniu? Utajeniu určite nepodliehajú, aspoň nie z mojej strany. Takže od začiatku. Publikáciou o ľudovej strave som obnovil predtým úspešnú spoluprácu s vydavateľstvom Magma Čadca. Keďže moji čitatelia na mňa nezabudli a opakovane sa vracajú k mojim prvotinám, zbierkam kysuckých vrchárskych poviedok( Bimaček, Bimak, Urvisko, Vrstevnice, pozn. red.) rozhodli sme sa s vydavateľkou Majkou Ščuryovou potešiť ich a odmeniť za vernosť, ktorú nám preukazujú tým, že sa tých knižiek aj po rokoch stále domáhajú a chcú ich čítať. V súčasnosti vyberáme z nich tie najlepšie a najzaujímavejšie a hodláme ich vydať. O reedícii jednotlivých knižiek totiž neuvažujeme a chceme aspoň takto pokryť záujem o moje prvé spisovateľské pokusy. Ešte zvážime, či ich vydáme tak, ako vyšli predtým, nasurovo, alebo ich mierne upravím a prepracujem. Rád by som tu však zaradil aj niekoľko nových próz, hlavne humorného zamerania, lebo život vo vrchoch nebol len temný a tragický, ale aj veselý( niekedy cez slzy). Nič tak vrchárov nevedelo pobaviť, ako vlastná bieda. Okrem toho, možno vyjde zámer s vydavateľstvom Artis Omnis v Žiline, ktoré vydáva moje rozprávky. Chceme prepracovať a doplniť dielko Poďme sa báť a vydať ho v novom šate, s pozmeneným obsahom. Osobne sa veľmi teším na megaknihu Turzovka krížom krážom, ktorá vychádza pod taktovkou neúnavného turzovského turzofila Ivana Gajdičiara. Prispel som do nej štyrmi kapitolami o ľudovej strave, o turzovských žobrákoch a bláznoch, o meštianskej strave a o turzovskom nárečí, na ktorých som pracoval celú jeseň. Momentálne finišujú práce na príprave knihy o Čadci, ktorú zostavujem. Prispel som do nej kapitolami o jej zakladateľoch Valachoch, o jej najstaršej histórii, úvahami o jej názve ako aj zaujímavosťami z jej pľacov. Knihu sme avizovali už v roku 2008, ale konečne sa pristúpilo ku konkrétnym krokom na jej realizáciu. Už to hádam dlho trvať nebude. Nuž a v zálohe mám ešte jeden veľmi zaujímavý a pre mňa príťažlivý projekt, ktorý však nie je mojim autorským, preto zatiaľ o ňom radšej pomlčím. Aj našej redakcii sa dostal do uší ohlas, ktorý spôsobila tvoja knižka Požehnaj tieto dary – Ľudová strava na Horných Kysuciach. Ako ho vnímaš ty? Veľmi pekne ďakujem za túto otázku, teším sa, že sa môžem vyjadriť. Čo môže povedať autor, keď mu chvália dielo? Mám z toho nesmiernu radosť. Nielen kvôli sebe a mojej sestre Mgr. Poljakovej, ktorá mi výdatne pomohla. Radosť mám z toho, že sa čosi uchovalo, že sme dali slovo pamätníkom, ktorí by si inak svoje tajomstvá odniesli so sebou ďaleko, preďaleko. Písanie tejto knihy bolo pre mňa veľkým potešením, rovnako ako aj stretávanie sa so starkými, ktorí tak ochotne a s radosťou prispievali k dielu. A ak niečo robíte s radosťou, ide to skoro samo. Dá sa povedať, že texty vznikli za dva mesiace. Po návrate z terénu išli rovno do počítača. Okrem toho, potešila ma reakcia odborníkov, Dr. Štiku a prof. Stoličnej, prestížnych etnografov, odborníkov na ľudovú stravu, potešila ma spolupráca s celým autorským kolektívom. Hoci publikácia bola hlavne o textoch, mnohým čitateľom neušlo kvalitné grafické spracovanie Majky Ščuryovej a samozrejme, lyrické aj dokumentačné fotografie Jara Veličku vo vysokej kvalite ako vždy. Nuž a nesmierne som si užíval hostinu v ľudovom štýle pri prezentácii knižky, dielo manželov Lysíkovcov z Makova, na ktorú mnohí účastníci nemôžu doposiaľ zabudnúť. Musím sa pochváliť, že veľký ohlas má knižka aj na internete a hlavne vo Valašskom múzeu v prírode v Rožňove pod Radhošťom, kde sme niekoľko kníh darovali. Mám z toho radosť, lebo sme zviditeľnili Kysuce tým najlepším spôsobom. Okrem toho, výsledkom našej práce sú aj pozvania na rôzne podujatia. Ozvali sa z Ústavu európskej etnológie z Brna, kde máme ponuku ísť prednášať o kysuckej ľudovej strave na jeseň t.r., prof. Stoličná mi ponúkla aktívnu účasť na seminári o ľudovej strave na Sliezskej univerzite v Těšíne, ktorú ponuku som prijal s veľkým potešením. Ale pokiaľ si dobre pamätáme, ty si predsa lekár? Pracuješ v nemocnici, si dokonca primárom detského oddelenia. Ako to ide všetko dohromady? Všetko, čo je vyššie uvedené som robil ako svoje hobby. Niekto chodí na ryby a presedí tam celé hodiny, niekto presedí pri pive a ja sedím za počítačom a píšem. Samozrejme, mnoho času si žiada aj získavanie materiálu, občas potrebujem vystrieť nohy aj na poriadnej túre. Ale všetko sa to v pohode dá, dokonca si myslím, že mám ešte kopu voľného času. Mám rád tento kraj, to som už deklaroval veľakrát. Navyše, cítim sa pevne vsadený do tých starých časov, lebo mnohé, o čom píšem, som ešte sám zažil. Moderná konzumná doba je pre mňa obrovským sklamaním, som frustrovaný z toho duchovného prázdna, do ktorého sa na Slovensku rútime. V múdrosti našich predkov, v ich životnej filozofii a postojoch nachádzam zmysel svojej činnosti. Hoci tvrdý, niekedy krutý bol tento svet, ale bol čistý a úprimný. Mal som za zlé viacerým inštitúciám, že jeho úžasné dedičstvo nezveľaďovali lepšie a intenzívnejšie, že mnohé skvelé tajomstvá tohto kraja a tohto ľudu už nikdy neodhalíme. Kritizoval som ich aj verejne, boli z toho určité problémy a ja som zistil, že tadiaľ cesta nevedie. Jednak je to zbytočné, nič sa nezmení a jednak – lepšie je priložiť ruku k dielu a urobiť čosi sám. Aj napriek tomu, že nie som študovaný profesionál, že azda neovládam metodiku a výskumnú rutinu. Knižku som zostavoval intuitívne. Nemôžem sa sťažovať, konkrétne Kysucké Múzeum mi vyšlo ochotne v ústrety. Zastrešilo náš projekt finančne a jeho pracovníci mi pomohli s výskumom istých oblastí. Ja viem, na čo sa chceš opýtať a čo s týmito riadkami súvisí. Je to diskusia ohľadne činnosti Kysuckého múzea, najmä ohľadne stavu kysuckého skanzenu. Bola to diskusia odborná a ja môžem povedať iba toľko, že som z nej veľmi, veľmi smutný, lebo odborníci sa tam dohadovali o základných veciach. To ako keby sa chirurgovia hádali, či má pacient pri operácii „slepáku“ ležať na bruchu, či na chrbte... Stále však máme pocit, že si si ešte niečo nechal v talóne. Má to byť prekvapenie? Nuž, nechal. Prekvapenie to už asi nebude, ani netreba. V súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme so sestrou Mgr. Poljakovou na výskume ľudového liečiteľstva na Kysuciach. Knižka, ktorá sa rodí sa bude volať Veľká kniha kysuckej mágie s podnadpisom Všetky čary na máry. Je to po strave druhá, mimoriadne bohatá oblasť kysuckého duchovna, ktorú rozhodne stojí za to napísať. Nemusí byť človek ani etnografom, aby si pri troche vnímavosti uvedomil, čo všetko sa muselo v tých kysuckých vrchoch, samotách a lazoch, často doslova odrezaných od sveta, diať. Mágia bola denným sprievodcom kysuckého vrchára, denným pomocníkom, nádejou aj zbraňou. Priznávam, že sme zahryzli do poriadne hrubého a miestami aj tvrdého krajca. Získavanie materiálu totiž nie je také jednoduché, ako pri ľudovej strave. Ale spomínal si, že texty sú už zhruba napoly hotové? Asi tak, ale náš projekt má dva diely, resp. dve veľké časti. Tou prvou je ľudové liečiteľstvo. Aj ono má, samozrejme, aspekt magický. Okrem toho však obsahuje množstvo informácii napr. o liečivých rastlinách. Tie by sme tiež mohli rozdeliť zhruba na tri časti. V tej prvej sú bylinky s využitím vyslovene racionálnym, v tej druhej tie, ktoré majú aspekt racionálny, ale aj silno magický a v tej tretej také, ktoré sa využívali vyslovene len na „čarovanie“. Zatiaľ máme podchytených asi 60 byliniek s dokázaným používaním na Kysuciach. Musím povedať, že tu sme mali veľké šťastie, že sme natrafili na pamätníčky, ktoré boli skúsenými bylinkárkami a ich znalosti o ľudovej fytoterapii sú ohromujúce. Kryštalizujú sa nám zhruba dve oblasti v našom záujmovom priestore, ktoré boli doslova rajom bylinkárov. Rástlo tu veľké množstvo bylín, dnes už neznámych, lebo tu zrejme boli veľmi vhodné prírodné podmienky a hlavne – nedotknutá príroda. Zatiaľ však nebudeme prezrádzať nič bližšie. Okrem toho sa využívali mnohé ďalšie prírodniny, súčasti potravy, voda, atď. Ten druhý aspekt nášho projektu je mágia, ľudovo priamo nazývaná čarami. Snažíme sa postihnúť ju vo všetkých jej oblastiach tak, ako na Kysuciach fungovala. To jest mágia liečivá, preventívna, ochranná, ľúbostná, prosperitná – plodivá, ale aj škodlivá, temná mágia, čierna. Nuž a hlavne tu narážame občas na problémy so získaním informácií. Predsa len, sú to veci chúlostivé, niekedy príliš intímne, prípadne kompromitujúce. Niekedy musíme prekonávať bariéru nedôvery, ba aj strachu. Chcem však ubezpečiť všetkých našich informátorov, že im zaručíme absolútnu anonymitu a utajenie, čo sa týka mena, pohlavia, aj miesta bydliska a čitateľ sa bude musieť uspokojiť s tým, že nám jednoducho uverí. Preto nebudeme koncipovať galériu našich spolupracovníkov tak, ako v knihe o ľudovej strave. V tejto knižke uverejníme len tých, ktorí dajú svoj súhlas a aj to len o kapitole liečiteľstvo. Prezradím teraz len toľko, že tie veci boli veľmi živé a niektoré fungujú dodnes. Chceli by sme sa však poďakovať všetkým tým statočným, ktorí našli odvahu a porozprávali nám svoje skúsenosti a zážitky v tejto oblasti. Uvedomujeme si, že škodlivá mágia, ktorá na Kysuciach kvitla, či už to bolo hospodárske preškodenie, zdravotné ujmy, spôsobené čarami nie sú dôvodom na chválu. Je to však pevná súčasť nášho kultúrneho dedičstva, ktorá veľa vypovedala o živote, charaktere a spôsobe riešenia problémov u našich predkov. Preto, ak chcem poskytnúť komplexnú informáciu o ich magických praktikách, nesmieme sa vyhnúť ani tejto téme. Nakoniec, táto problematika nás viedla k štúdiu psychotroniky, ktorá sa pod modernejším pláštikom zapodieva týmito vecami tiež. Snažíme sa veci nekomentovať, len ich konštatujeme, nevstupujeme nikomu do svedomia. Veď ľudstvo vykonávalo a vykonáva oveľa horšie veci, ako čarovanie kysuckých bosoriek a už to nikomu neprekáža. Nastanú nejaké zmeny v realizačnom kolektíve? A čo potom, až dopíšeš túto knižku? Dúfam, že zmeny nenastanú žiadne. Koňa, ktorý ťahá, netreba prepriahať. Knižka o strave nám poriadne zdvihla latku. Aj teraz chceme predložiť našim čitateľom dielo, ktoré poučí, aj pobaví. Preto budú v knihe zasa epické vsuvky, príbehy, bude tam mrazenie v chrbte, aj humor. Hlavný zámer však je, zachovať originálne kysucké duchovno, aj keď to bude hlavne o Horných Kysuciach. No a čo, veď za posledných 20 rokov sa za „kysucké“ považovali len zvyky a kultúra z Harvelky a Riečnice a všetci ich papagájovali ako prototyp pravého kysuckého. Lenže Kysuce sú doslova multikultúrnym územím, to akosi stále nikto nechce akceptovať. Úplne zabudnutá je napr. goralská Skalitská dolina. Kusé informácie o ľudovej kultúre v monografiách obcí, to je naozaj veľmi málo. A čo bude ďalej? Mám materiálov nazbieraných na päť rokov. Nie sú spracované typické remeslá ako pltníctvo, povozníctvo – furmanstvo a mnoho iných vecí. A azda konečne napíšem román o turzovskej Lucretii Borgii – o travičke Chudejke. Dlhujem to mojim kamarátom, Rózke, Ondríkovi a Jožkovi(Zigmundovi). A slovo na záver? Tešte sa! Všetky čary na máry a ku vám všecke božie dary! Neurokom, na psí úrok, tfí, tfí, tfí! Nech sa všetkým dobre vodí, nech sú všetci zdraví a spokojní, to želám mojim verným čitateľom, aj mojim verným neprajníkom. A neďakujte mi za rozhovor, bolo to príjemné! Ďakujeme za rozhovor! |
