| Kuba – krajina rumu, cigár, babalaov, orišov, salsy a afrokubánskych rytmov |
|
|
| Piatok, 05 február 2010 | |||||
 Zo zámožného mesta cudná kráskaPod nohami svetadiel V čase zaspalo mesto Trinidad, ktoré v roku 1514 na pobreží Karibského mora založil guvernér Diego Velázquez. Rozrastalo sa, bohatlo a krásnelo vďaka cukru. V 17. stor. sa preslávilo prístavom, prekladiskom tovaru všakovakého druhu i centrom obchodu s otrokmi. Rozmach zaznamenalo hlavne v 18. stor., ktoré znalci pomerov označujú za „zlaté časy“ mesta. Je i taká pravda, že bohatstvo sa tu kumulovalo aj podvodnými obchodmi a kšeftami s pirátmi. V každom prípade prajné obdobie plantážnici, obchodníci zúročili v budovaní palácov, rezidencií v takom unikátnom, koloniálnom štýle, že mesto si v roku 1950 pod kuratelu vzali pamiatkári a teraz je už chránenou kultúrnou pamiatkou UNESCO. Nič netrvá večne. Začiatok 19. stor. priniesol Trinidadu postupný úpadok. Išiel ruka v ruke so zrušením otroctva a s poklesom významu prístavu. Naopak, na dôležitosti naberal prístav v Cienfuegos a z Trinidadu sa stalo síce architektúrou jedinečné, ale vcelku zabudnuté mesto. Je ale ako z rozprávky. Ulice má vydláždené kameňmi, lode ich používali ako záťaž. Odkiaľ prichádzali, odtiaľ putovali i kamene. Pochádzajú hlavne z Južnej a Strednej Ameriky. S úsmevom sa dá povedať, že kráčame po celom kontinente. Vo vilách múzea a galérie Kým teda otroci pracovali na okolitých plantážach, ich páni sa vrhli do budovania svojich sídiel. Zanechali impozantné svedectvo o svojom majetku, koloniálnej architektúre, ale aj cite pre detaily. Domy majú typické veľké okná s vyrezávanými drevenými mrežami, ktoré neskôr nahradili umelecky kované železné mreže. Paradoxne neoddeľovali domácich od ruchu ulice. Práve naopak, slúžili ako spojivo, cez ne prebiehala komunikácia bez toho, aby domáci musel vyjsť na ulicu. K takémuto prostému účelu boli aj do masívnych drevených vstupných brán vyrezané okienka a dvierka, ktoré poskytli dostatok priestoru na susedské chvíľkové besedy. Čo s toľkými honosnými domami? V mnohých sú múzea, na ilustráciu v najkrajšom dome mesta, ktorý postavil v roku 1830 plantážnik Borrella, je Mestské múzeum. Za 1 CUC sa návštevník oboznámi so zariadením domu, s dobovými porcelánovými a sklenými servismi, s unikátnymi freskami na stenách a zo strechy môže obdivovať výhľad na mesto a jeho okolie. V ďalších historických objektoch sídlia: Romantické múzeum, Historické múzeum, Múzeum architektúry, Národné múzeum proti banditom, Archeologické múzeum... V koloniálnych domoch našli miesto i galérie. Ich dvere sú do ulice stále otvorené a pozývajú okoloidúcich na prehliadku, prípadne, a to je veľmi dobré, i na kúpu obrazu. Výhodou je, že priamo v dome býva aj maliar, ktorý poradí, porozpráva sa a obchod má hneď inú atmosféru. Koktail otrokov Z rozpálených ulíc Trinidadu mierime do tieňa baru La Canchánchara /čítaj Kančánčara/, kde podávajú koktail rovnakého mena. Mixujú ho z rumu, medu, pomarančového džúsu a limetky. Údajne to bol drink otrokov a má podporovať libido. V bare ho podávajú v keramických krčiažkoch a chutí vynikajúco. Otroci teda boli fajnšmekri! A späť medzi ľudí. V úzkych uličkách s domami v pestrých farbách je živo. Vyhrávajú v nich hudobníci, všetko staršie ročníky, mládež postáva, debatuje, hrá na chodníkoch domino, decká sa preháňajú so šarkanmi. Dospelí, najmä ženy, za improvizovanými pultíkmi návštevníkom núkajú suveníry, niektoré s umeleckou hodnotou – výšivky, krajky, drevené vyrezávané výrobky, keramiku. Za 1 CUC si turista môže kúpiť náhrdelníky vyrobené z prírodných materiálov – plodov, ktoré kubánska príroda štedro poskytuje. Vchádzame do dielne známeho keramikára. Obdivujeme strašidelné masky, zvonce, misy, džbány, taniere... a vo dvore celkom nečakane aj unikát – prvé, zhruba pred sto rokmi, sériovo vyrobené auto Ford T. Domáci pán ho udržuje v perfektnom stave, vystavuje ho na obdiv turistov. Domáci sú na historické automobily zvyknutí. Po uliciach sa ich preháňa viac než dosť. V našich končinách by pre zberateľa také auto znamenalo hotový majetok. /pokračovanie/ Irena Tomčiaková Snímky: autorka
|
|||||
