| Bezdomovci na stanici rezignovali na svoj život |
|
|
| Piatok, 05 február 2010 | |
 Hladnému treba dať udice, nie rybuBezdomovci, ktorí sa zdržujú v priestoroch železničnej stanice v Žiline by som zaradil do skupiny tých, ktorí rezignovali na svoj život – vzdali sa možnosti dostať sa z ulice, svojej minulosti, priateľov, zmenili svoj rebríček hodnôt, nie sú zaregistrovaní, nemajú doklady ani peniaze, nechcú žiť v útulku, aby nemuseli dodržiavať pravidlá a poriadok, odmietajú pomoc, živia sa žobraním alebo vyberaním odpadkov z kontajnerov. Mnoho ľudí nevie, ako sa má k ľuďom bez domova správať. Železniční policajti sa riadia slovami členov bratislavského občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré sa im venuje: „Čokoľvek robíte, robte s horúcim srdcom, chladnou hlavou a čistou dušou.“ (Marek Horňanský, Nina Beňová). Je veľmi dôležité si zapamätať, že nikdy nesmieme vnucovať týmto ľuďom to, čo sami nechcú a o čo nežiadajú. Dôverujte im a dajte svoju dôveru jasne najavo, ale zasa nedávajte im financie bez zásluhy, protihodnota by mala byť symbolická. V blízkosti staníc bezdomovci často kľačia a žobrú. Niektorým ľuďom svedomie nedá a dávajú im peniaze. Je to veľmi jednoduchá a len dočasná pomoc. Isté pravidlo však hovorí, aby sme nedávali almužnu, ak nevieme, na čo dávame. Sv. Vincent de Paul, zakladateľ charity aktívnych reholí a spolkov hovoril, že hladnému treba dať udicu a nie iba rybu. Keď dokáže celé hodiny kľačať, určite by dokázal udržať i lopatu v rukách, chcem tým povedať: Nedávajte peniaze, radšej im kúpte jedlo alebo radšej ich pošlite na charitu, či do iného zariadenia, kde im dokážu pomôcť komplexne. František Gažo, hovorca ObS Železničná polícia Žilina  |
