Tragický príbeh čierňanského richtára Antona Grochala X. časť

Čas hyen
Začiatkom septembra 1939 sa obe časti rozdelenej obce Čierne spojili. Poľská časť prešla pod správu slovenskej strany a miestneho richtára Matúša Grochala. Matúš Grochal a niekdajší richtár poľskej časti obce Anton Grochal neboli len menovci, ale aj dlhoroční nepriatelia. Nevedno aké staré bolo ich nepriateľstvo. Niektorí pamätníci uvádzajú, že jeho počiatky siahajú už do obdobia rannej mladosti oboch mužov. Ďalší spomínajú, že obaja sa znepriatelili neskôr, v medzivojnovom období.

Čítať ďalej...

Do cudzej uniformy

zabudnute osudy mNemecko-poľské vojenské napätie gradovalo v letných mesiacoch roku 1939. Situácia sa začala priostrovať i na slovensko-poľskej hranici.

Čítať ďalej...

VIII. časť Výbušný tunel

Zvláštnu pozornosť však Poliaci venovali jednému zo strategicky najvýznamnejších objektov v pohraničí – Jablunkovskému tunelu. V prípade vojny mal tento významný dopravný koridor Košicko-bohumínskej železnice mimoriadny význam, tak pre postupujúcu, ako i ustupujúcu armádu. Jeho zničenie by totiž dokázalo na dlhší čas zastaviť vojenské transporty v smere Tešín - Žilina. Strategický význam tunelu Poliaci poznali. Útočiacemu Wehrmachtu ho preto rozhodne neplánovali prenechať funkčný. Práve naopak. Hlásenie policajného informátora nás v tejto súvislosti informuje:

Dňa 21. apríla prišiel do Mostov u Jablunkova na motorovej drezine vyšší dôstojník poľského vojska, kde si prezrel železničný tunel. Dôstojník si následne zavolal murára J. M., ktorého požiadal, aby v jeho prítomnosti hneď vybral zo steny kameň a spravil otvor. Ten to síce odmietol, ale v nasledujúci deň a dňa 24. apríla práce vykonal. Počas nich urobil v stenách tunela 2 otvory. Jeden v smere od Mostov mal rozmery 50 x50 cm a hlboký bol 80 cm umiestnil asi 3m od kraja vo výške 40 cm nad koľajnicami. Druhý otvor vyhĺbil v tom istom tunely, ale urobil ho v stene smere od Čadce 25 m od okraja tunelu. Podľa udania robotníka E.K. boli tieto otvory urobené len v jednom tunely, a to na pravej strane trate. Otvory mali

s najväčšou pravdepodobnosťou slúžiť na umiestnenie trhavín a následnú detonáciu tunela a to v prípade, ústupu Poliakov zo Sliezska.

Skutočnosť, že Poliaci to s detonáciou Jablunkovského tunela mysleli skutočne vážne, nám potvrdzuje i ďalšie hlásenie zo dňa 2. 6. 1939. Píše sa v ňom: Dňa 1. júna 1939 o 13.00 h prišiel k tunelu v Mostoch u Jablunkova nákladný vlak len s jedným vozňom, na ktorom bolo 8 vojakov a 4 bedny nezisteného materiálu. Vlak došiel tesne na okraj tunelu. Čo sa s bednami stalo dôverník nemohol zistiť. Tiež sa mu nepodarilo zistiť aký materiál tieto bedne obsahovali. Podľa udania dôverníka koná vojsko (poľské) prácu v tunely už 3 dni. Na oboch stranách tunelu postavili strážne búdky a tento tunel je vojskom prísne strážený. V blízkosti, nad tunelom, sa nachádzajú skupiny domov a majitelia týchto boli vojenskými orgánmi upozornení, aby až dostanú výzvu okamžite sa vysťahovali z týchto domov. Práce v tunelu a upozornenie spomenutých obyvateľov nasvedčuje tomu, že Poľsko zamýšľa v prípade nutného ústupu vyhodiť tunel do povetria. Správa táto pochádza od viacerých dôveryhodných osôb a je potvrdená i dôverníkom A. V. Význam jablunkovského tunela pre poľskú stranu nám potvrdzujú i počty vojakov vyčlenených na jeho stráženie: Niekedy pred 3. júnom 1939, doterajšiu približne 70 člennú posádku strážiacu Jablunkovský tunel posilnilo ďalších 120 poľských vojakov. V tuneli zároveň prebiehali ženijné práce zamerané na prípravu deštrukcie. Práce sa tentoraz realizovali v tuneli ležiacom bližšie k svahu. Vojaci z neho demontovali koľajnice a pripravovali na deštrukciu, zatiaľ čo po vedľajšej trati jazdili dva vagóny s pracovným drevom a ďalšími komponentmi. Tento tunel zároveň slúžil ako ubytovanie a kryt pre vojsko. Niekedy v polovici júna do tunela zaviedli elektrické odpaľovacie šnúry, ktorými plánovali tunel v prípade potreby detonovať. Toľko hlásenie informátora žandárskej stanice v Skalitom zo začiatku júna 1939. Spoločne s tunelom Poliaci podmínovali tiež železničnú stanicu v Jablunkove, ktorú plánovali vyhodiť do vzduchu pomocou náloží uložených v koľajisku. Intenzívne ženijné práce pritom prebiehali i na ďalších miestach.

Koncom mesiaca tak mali podmínované všetky mosty, tunely a štátne budovy ležiace na zabratom území.

Význam Jablunkovského tunela si však uvedomovali nielen Poliaci, ale tiež Nemci. Jeho prípadné zničenie by Wehrmachtu skomplikovalo ďalší postup na severovýchod. Nemci preto potrebovali tunel získať neporušený. V noci z 25. na 26. augusta 1939 na jeho obsadenie podnikli málo známu diverznú akciu, ktorá mala byť súčasťou operácie začiatku druhej svetovej vojny. Zmocniť sa strategicky dôležitého tunela, ktorý strážili poľskí vojaci 4. pluku
horských strelcov a bol zamínovaný pre prípad nečakaného útoku a zabrániť jeho likvidácii mala v predvečer vypuknutia vojny jednotka „K“ vroclavského oddelenia Abwehru na čele s poručíkom vojenskej spravodajskej služby Hansom Albertom Herznerom. V Jablunkove pre tento účel naverbovala niekoľko desiatok civilistov, ktorí prešli v Čadci diverzným výcvikom. Herznerova skupina, ktorá mohla mať približne 40 mužov, vyrazila z Čadce 25. augusta 1939 asi o 16.00 h. Slovensko-poľskú hranicu prekročila medzi čadčianskymi usadlosťami U Prívaru a Megoňky pred polnocou. O tri hodiny neskôr obsadila stanicu v Mostoch, kde získala niekoľko zajatcov. Diverzanti sa pokúsili nájsť v staničnej budove zariadenie na odpálenie strategického objektu, čo sa im však nepodarilo. Medzi tým ich Poliaci strážiaci tunel odhalili a začali na nich strieľať. Jednému z diverzantov, Josefovi Kulikovi, sa i napriek tomu podarilo na lokomotíve vojsť do tunela a údajne vytrhnúť zápalné šnúry pripojené k trhavinám. Následne pokračoval v jazde až do Čadce. Po telefonickom rozhovore Herznera zo stanice v Mostoch s majorom Reicheltom nachádzajúcim sa v Čadci, dostala diverzná skupina namiesto požadovaných posíl rozkaz: Okamžite prepusťte zajatcov a vráťte sa najkratšou cestou do Čadce. Máme rozkaz zastaviť útok. Ospravedlňte sa zajatcom. Oficiálne ospravedlnenie po zmarenej akcii adresoval veliteľ 7. pechotnej divízie generálmajor Eugen Ott veliteľovi 21. divízie horských strelcov brigádnemu generálovi Józefowi Kustroniowi vo Svrčinovci, v ktorom žiadal o prepáčenie „poľutovaniahodného a nezodpovedného incidentu, vyprovokovaného istým „nepríčetným“ jedincom.“ K odvolaniu pôvodného termínu útoku na Poľsko došlo pretože Hitlera vyľakala správa o spojeneckej zmluve medzi Poľskom a Veľkou Britániou podpísanou práve 25. augusta 1939. Zároveň v tom čase dopoludnia čakal na Mussoliniho súhlas so vstupom Talianska do vojny, ktorý to nakoniec odmietol. Rozkaz o zastavení útoku sa dostal do Čadce až o ôsmej večer. To už ale Herznerovo komando bolo kdesi v horách a nenašlo ho ani lietadlo vyslané k priesmyku. O šesť dní neskôr, keď druhá svetová vojna skutočne vypukla, sa Nemci tunely už nesnažili zachrániť. Poľské velenie aj napriek tomu vydalo rozkaz tunely preventívne zničiť. Veliteľ posádky poľských ženistov podporučík Witold Pirszel preto nariadil odpálenie dvadsiatich ton trhaviny uložených v tuneloch. Detonácia zničila oba tunely, ktoré ostali mimo prevádzky až do februára 1940.

Mgr. Martin Turóci – Doc. Pavol Matula, PhD.

Napätie sa stupňuje

Desať mesiacov poľského záboru bolo tiež obdobím podozrievania a neistoty. Tá vládla na oboch stranách hranice. Na poľskej strane sa v tesnej blízkosti slovenských hraníc, v dusnej predvojnovej atmosfére, odohrávali udalosti, ktoré predznamenávali blížiaci sa konflikt. Napätie medzi Berlínom a Varšavou okolo požadovanej nemeckej diaľnice cez poľský koridor a pripojenia slobodného mesta Gdansk k Tretej ríši narastalo od začiatku roku 1939, avšak najväčšiu intenzitu nabralo v letných mesiacoch.

Čítať ďalej...

VII. časť Napätie sa stupňuje

Desať mesiacov poľského záboru bolo tiež obdobím podozrievania a neistoty. Tá vládla na oboch stranách hranice. Na poľskej strane sa v tesnej blízkosti slovenských hraníc, v dusnej predvojnovej atmosfére, odohrávali udalosti, ktoré predznamenávali blížiaci sa konflikt. Napätie medzi Berlínom a Varšavou okolo požadovanej nemeckej diaľnice cez poľský koridor a pripojenia slobodného mesta Gdansk k Tretej ríši narastalo od začiatku roku 1939, avšak najväčšiu intenzitu nabralo v letných mesiacoch.

Čítať ďalej...

coop-cadca

Dnes je


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby