zima kysuce2

Zo života národovca Viliama Janotu

viliam janota mČadčiansky starosta, národovec a matičiar Viliam Janota, od narodenia ktorého dňa 30. januára 2018 uplynulo presne 154 rokov, patrí nepochybne k najvýznamnejším postavám čadčianskeho politického a kultúrneho života medzivojnového obdobia.

 

Pochádzal z jednoduchých pomerov, no vďaka pracovitosti a túžbe po poznaní sa vypracoval na jedného z najschopnejších verejných činiteľov. Vo vzdelaní podporoval i svojich synov. Právom ho preto môžeme považovať za zakladateľa vzdelaneckej línie a tradície rodu Janotovcov, z ktorého vzišlo viacero významných vzdelancov rozličných profesií. Našli by sme medzi nimi vedcov, historikov, literátov, lekárov i ďalších. Viliam Janota bol tiež presvedčeným a oddaným národovcom. Svoje národné presvedčenie neskrýval ani v období tvrdej maďarizácie a neslobody, keď pronárodná činnosť bola prejavom odvahy, odhodlania a silného národného cítenia. Už pred vznikom Československa patril k členom tzv. Hirschovho kasína − čadčianskej národoveckej skupiny, ktorá sa pravidelne schádzala u čadčianskeho obchodníka Ferdinanda Hirscha. Za svoje proslovenské názory a presvedčenie boli jej členovia, ku ktorým spoločne s Ferdinandom Hirschom a V. Janotom patrili tiež Jozef Hranec, Jozef Menkyna a Marek Gažík uhorskými úradmi označovaní za zradcov a prenasledovaní. Môžeme predpokladať, že práve národné proslovenské presvedčenie bolo hlavným dôvodom toho, že V. Janota v období monarchie nemohol uplatniť svoje nespochybniteľné riadiace a organizačné schopnosti a vykonával iba menej významnú prácu vedúceho skladu na Košicko-bohumínskej železnici vo Svrčinovci. Situácia sa pre Viliama Janotu a ďalších národovcov zmenila po zániku monarchie. Do formujúceho sa kysuckého národného života sa zapojil už krátko po vyhlásení Československa 28. októbra 1918. Keď sa dňa 3. 11. 1918 v Čadci konštituovala miestna Slovenská národná rada − prvý slovenský samosprávny orgán, ktorý prevzal moc od uhorských úradov, Viliam Janota nemohol chýbať medzi jej členmi.

 

Postupne sa zapájal i do kultúrneho diania. Už v marci 1919 vstúpil i do Slovenskej besedy, čo bol prvý pronárodný kultúrny spolok v Čadci. Dočasné sídlilo našiel v dome čadčianskeho mäsiara Alexandra Hulyáka. Jeho členovia sa zameriavali hlavne na rozvoj slovenskej kultúry a národného povedomia. V skromných priestoroch pestovali najmä ochotnícke divadlo a ďalšie kultúrne aktivity. Slovenská beseda i vďaka V. Janotovi počas pomerne krátkeho pôsobenia položila stabilné základy miestnej kultúry, na ktorých neskôr mohli stavať ďalšie inštitúcie a organizácie. Z nich najvýznamnejšiu činnosť v ďalších rokoch vyvíjal Miestny odbor Matice slovenskej založený na ustanovujúcom valnom zhromaždení dňa 6. marca 1921, ktorý postupne na seba prebral úlohu garanta čadčianskeho kultúrneho života. Miestny odbor Matice slovenskej celkovo združoval asi 140 čadčianskych a kysuckých národovcov. Medzi nimi nechýbal ani Viliam Janota, ktorý bol na ustanovujúcom valnom zhromaždení jednohlasne zvolený za podpredsedu organizácie. Predsedom sa stal krásňanský farár Andrej Cvinček a za čestného predsedu si matičiari zvolili dlhoročného aktívneho národovca a čierňanského farára Juraja Gajdošíka pôsobiaceho v tom čase vo funkcii nitrianskeho kanonika. Viliam Janota vďaka svojim jasným proslovenským politickým postojom a názorom požíval u miestneho obyvateľstva všeobecnú dôveru a vážnosť, ktorá mu otvárala dvere do obecnej politiky.

 

Keď sa dňa 14. augusta roku 1920 skonštituovalo v Čadci nové obecné zastupiteľstvo na čele s Alexandrom Hulyákom, Viliam Janota sa stal jedným z jeho členov. Politická kariéra V. Janotu v nasledujúcich mesiacoch rástla ďalej. Začiatkom roku 1921 sa stal zástupcom prvého čadčianskeho richtára Rudolfa Grochála. Významný medzník v politickej kariére tohto kysuckého národovca predstavuje 5. august 1922, keď sa Viliam Janota stal čadčianskym starostom. V úrade síce pôsobil iba krátko, no počas svojho úradovania sa prejavil ako schopný komunálny politik.

 

Pod jeho vedením sa podarilo v Čadci zrealizovať viacero významných a prínosných investičných projektov. Boli položené základy obecnej knižnice, vznikol športový klub, začalo sa i s výstavbou učňovskej školy, popri čom sa rozvíjala i miestna infraštruktúra a realizované boli i ďalšie aktivity. Janotovo pôsobenie na pomyselnej richtárskej stoličke môžeme hodnotiť ako úspešné obdobie hospodárskej konsolidácie a rozvoja. Aj napriek rozsiahlej investičnej činnosti, Čadca pod jeho vedením hospodárila v plusových číslach a koncoročnú bilanciu uzatvárala so značným ziskom. V najbližších komunálnych voľbách voličov najviac presvedčil Rudolf Grochál, ktorý do starostovského úradu nastúpil v septembri roku 1923. Viliama Janotu v rovnakých voľbách zvolili za obecného poslanca a vďaka ekonomickým zručnostiam pôsobil v nasledujúcich mesiacoch i ako obecný pokladník. Pôsobenie V. Janotu v rokoch 1922 - 1923 nebolo jeho posledným úradovaním vo funkcii starostu. Náhla smrť na jar roku 1925 predčasne ukončila starostovské obdobie jeho nástupcu Rudolfa Grochála.

 

Krátky čas potom funkciu starostu vykonával Alexander Hulyák, no dňa 3. mája 1925 bol najmä vďaka preukázaným schopnostiam, ktorými zrejme prevyšoval ostatných kandidátov, za čadčianskeho starostu zvolený Viliam Janota a ešte v rovnaký deň sa ujal svojho úradu. V druhom volebnom období sa Janota plánoval venovať najmä riešeniu naliehavých sociálnych otázok, obzvlášť chudobným obyvateľom obce. Ušľachtilé plány už nestihol zrealizovať. Zomrel náhle začiatkom decembra roku 1925. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Čadci, hneď pri vstupnej bráne. Zásluhy Viliama Janotu v nasledujúcich rokoch oceňovali súčasníci i verejnosť. V ich pamäti vďaka usilovnej práci ostal navždy zapísaný ako zaslúžilý čadčiansky starosta.

 

Mgr. Martin Turóci,PhD. Kysucké múzeum v Čadci

coop-cadca

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby