zima kysuce2

Archeologický výskum lokality Koscelisko

archeologicky vyskum mArcheologický výskum lokality Koscelisko v Radoli prebieha už od roku 2012. V rokoch 2016 a 2017 výskum uskutočňovala Via Magna s.r.o. (Ján Zachar) v spolupráci s Kysuckým múzeom v Čadci (Danka Majerčíková).

V týchto dvoch sezónach sa výskum sústredil na lužické pohrebisko, ktoré čiastočne skúmala už archeologička Marcela Ďurišová koncom osemdesiatych rokov 20. storočia. Vtedy tu odkryla tri urnové hroby, nad ktorými sa nachádzala vrstva kameňov, jej pôvod v tom čase ešte nevedela interpretovať. Podobná situácia sa objavila aj na výskume v roku 2016, kde sme najskôr zachytili súvislú a rozsiahlu vrstvu kameňov, medzi ktorými sa sporadicky objavovali črepy lužickej kultúry a výnimočne aj zvyšky bronzových predmetov.

 

Po odstránení tejto vrstvy sa pod ňou objavila ďalšia kamenná vrstva, ktorá však už bola tvarovaná do oblúka, ktorý sme identifikovali ako časť kamenného základu (tzv. venca) lužickej mohyly. Tento názor podporili aj nálezy drobných nádob pri vnútornom obvode oblúka, ktoré boli do mohyly vložené ako milodary pre pochovaného. Napokon sme v strednej časti mohyly objavili aj urnový hrob s pozostatkami pochovaného. Mŕtvy bol spálený na pohrebnej hranici, zrejme aj s drobnými ozdobami, ktoré neskôr rozlámali a spolu so spálenými kosťami vložili do hrobovej urny.

 

O významnejšom postavení pochovaného svedčí úprava hrobu – urna bola totiž obložená plochými kameňmi, ktoré vytvárali tzv. skrinkový hrob. Samotná urna bola značne veľká, dosahuje výšku približne 34 cm a priemer asi 44 cm. Povrch je pokrytý tuhovanou leštenou vrstvou, na pleciach zdobený širokými šikmými žliabkami. Urna má tvar dvojkónickej amfory s vysokým, mierne kužeľovitým hrdlom, a štyri drobné ušká, ktoré zrejme slúžili na prenášanie urny tým spôsobom, že sa cez ušká prevliekla šnúra. Tesne pri urne bola do hrobu vložená ďalšia menšia nádobka, ktorú sa však na rozdiel od urny nepodarilo rekonštruovať.

 

V tomto roku sme sa zamerali na zachytenie ďalších mohýl, ktoré sme na lokalite predpokladali. Hoci spočiatku nálezová situácia vyzerala rovnako ako pri vlaňajšom výskume, napokon sa nám nepodarilo zachytiť mohylové kamenné vence. Kamene nevytvárali žiadnu podobnú štruktúru, vrchná vrstva však pokračovala v súvislej rovnej línii, pričom časti zachytené v sezónach 2016 a 2017 na seba nadväzovali a tvorili viac-menej rovný pás v dĺžke niekoľko metrov. Predbežne sa domnievame, že by mohlo ísť o pozostatky kamenného múra, ktorý mohol byť súčasťou hlineného valu, jeho presnejšiu identifikáciu môže objasniť len ďalší výskum.

 

Hoci sme na mohylu nemali šťastie, predsa sa nám podarilo odkryť jeden urnový hrob, ktorý sa nachádzal mimo spomínanej kamennej štruktúry, na ploche smerom ku kostolu. Hrob bol už na prvý pohľad jednoduchší. Predovšetkým chýbal kamenný mohylový veniec, čo však úplne nevylučuje existenciu mohyly, ktorá by v takom prípade mala len jednoduchý hlinený násyp. Chýba aj obloženie urny kameňmi, a samotná urna je podstatne menšia ako urna nájdená v roku 2016. Nezachovala sa celá, chýba jej časť hrdla, no jej výšku možno odhadnúť maximálne na 25 cm, priemer dosahuje necelých 19 cm.

 

Povrchová úprava je však veľmi podobná predošlej urne – povrch je tuhovaný a zdobený úzkymi šikmými žliabkami. Aj táto urna má tvar dvojkónickej amfory s vysokým hrdlom a štyrmi drobnými uškami. Dalo by sa povedať, že je zmenšenou kópiou väčšej urny. Medzi spálenými zvyškami kostí sme v urne našli dve drobné bronzové ozdoby v podobe špirálky, ktoré naznačujú, že v urne bola pochovaná pravdepodobne žena. Špirálky sa žiaľ zachovali len v silne zoxidovanej podobe, pričom jedna sa úplne rozpadla, a druhá, resp. jej zvyšky, zostala nalepená na vnútornej strane nádoby.

 

Aj k tejto urne bola priložená ďalšia nádobka s polguľovitým telom a vysokým hrdlom, ktorá na rozdiel od urien nebola tuhovaná ani zdobená. Napriek tomu, že sa z nej zachovalo len niekoľko črepov, podarilo sa ju zrekonštruovať do pôvodnej podoby. Obe urny majstrovsky rekonštruoval Michal Daskalakis, konzervátor keramiky v Považskom múzeu v Žiline. Na Koscelisku sme staršími aj novšími výskumami jednoznačne doložili existenciu pravekého pohrebiska z obdobia doby bronzovej, ktoré bolo využívané približne pred tritisíc rokmi. Predpokladáme, že na ploche sú ešte ďalšie neodkryté hroby, aj keď plocha bola v minulosti poškodená neskoršími zásahmi (napr. v stredoveku stavbou kostola a cintorína). Bude cieľom ďalších výskumom tieto hroby odkryť a preskúmať.

coop-cadca

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby