kysuce kaplnka

  • Slovenský Červený kríž zorganizoval potravinovú zbierku

    Slovenský Červený kríž zorganizoval potravinovú zbierku

  • Päťdesiat rokov Základnej školy v Snežnici

    Päťdesiat rokov Základnej školy v Snežnici

  • Krasňanskú desiatku ovládol Lukáš Ďurec

    Krasňanskú desiatku ovládol Lukáš Ďurec

  • Klub dôchodcov v Krásne oslávil 30 rokov

    Klub dôchodcov v Krásne oslávil 30 rokov

Slovenský Červený kríž zorganizoval potravinovú zbierku

Slovenský Červený kríž zorganizoval potravinovú zbierku 18. 10. 2018 ľudia jednoducho ukázali, že dokážu opäť podporiť dobrú vec. Preukázali svoj súcit a zapojili sa do charitatívnej zbierky. Veľa z nich pochopilo, že v núdzi sa môže ocitnúť každý z nás. Čítať ďalej...

Päťdesiat rokov Základnej školy v Snežnici

Päťdesiat rokov Základnej školy v Snežnici Dňa 25. októbra 2018 si Základná škola s materskou školou, Snežnica 218 spolu s obcou Snežnica pripomenuli 50. výročie existencie priestorov Základnej školy. Základná deväťročná škola - 1. až 5. ročník v Snežnici - tak znel názov socialistickej školy v obci Snežnica. Čítať ďalej...

Krasňanskú desiatku ovládol Lukáš Ďurec

Krasňanskú desiatku ovládol Lukáš Ďurec Krasňanská desiatka už tradične patrí do športového kalendára vytrvalcov. Jej 35. ročník sa uskutočnil v prvú novembrovú nedeľu za účasti 184 bežcov v troch mužských a dvoch ženských kategóriách. Čítať ďalej...

Klub dôchodcov v Krásne oslávil 30 rokov

Klub dôchodcov v Krásne oslávil 30 rokov V mesiaci Úcty k starším sa dňa, 24. októbra stretli v Krásne nad/Kysucou tí skôr narodení, aby si v kruhu svojich rovesníkov vymenili skúsenosti, porozprávali sa a zároveň aj pripomenuli 30. Výročie založenia Klubu dôchodcov v Krásne nad/Kysucou. Čítať ďalej...
Previous
Next

V Kelčove padali stromy

kelcov padanie stromov mI keď 1. november 2018 bol dňom pracovného pokoja, predsa len nebol sviatočným či oddychovým dňom pre všetkých ...

Čítať ďalej...

Seniori si pripomenuli pamiatku zosnulých

css kamence pamiatk zosnulych mZačiatok novembra už tradične patrí spomienke na tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Čítať ďalej...

Kysučanky žiarili na majstrovstvách

majstrovstva vzpieranie mŠkola vzpierania Kysucké Nové Mesto dosiahla obrovský úspech na majstrovstvách Slovenska vo vzpieraní žien v Bobrove.

Čítať ďalej...

Stará Bystrica - Kysuce za čias Márie Terézie

stara-bystrica-za-cias-MTV čase mapovania bola Stará Bystrica (Stara Dedina oder Alt Bisztricz oder Ó Besztercze), tvoriaca akýsi pomyselný stred Bystrickej doliny, najvýznamnejšou obcou tejto časti Kysúc. Stará Bystrica vznikla v období druhej polovice 16. storočia.

Po prvýkrát sa v písomných zmienkach spomína v roku 1662 ako Vetus Besztercze (vetus lat. - starý). Opisy uvádzajú, že od lokality Welkÿ Dolina (dolina Veľkého Potoka) bola Stará Bystrica vzdialená na 1¼ hodiny pochodu. Cesta zo Starej Bystrice k usadlosti Kralowsky (dnes sa na miestach, kde kedysi ležala táto usadlosť, nachádza lokalita Blažkova Jama) trvala ¾ hodiny, rovnako ako cesta do Klubiny, pričom maličká usadlosť Na Platy (dnes lokalita Blato, ležiaca blízko horskej cesty zo Starej Bystrice na Veľkú Raču) bola vzdialená 1 hodinu pochodu. Stará Bystrica bola rozľahlou obcou, ktorej roztratené osídlenie začínalo pri ústí potoka Kubiner Bäch (Klubinský potok) do Bystrice, tiahlo sa ďalej pozdĺž riečky a končilo na začiatku Novej Bystrice.

 

Dominantu obce predstavoval drevený kostol svätého Michala Archanjela z roku 1667. Tento drevený starobystrický farský kostol, ktorý stál pravdepodobne na mieste súčasného kostola, plnil dlhé roky funkciu hlavného duchovného stánku, pre početné obyvateľstvo širokého okolia. V Starej Bystrici pracovali 3 obilné mlyny a 4 píly na drevo. Nachádzali sa tu aj stoličný dom (Comitathaus), hostinec, dom Poštového úradu a objekt Brandweinbreuerey (pálenica, v ktorej sa vyrábala pálenka z vína - brandy). Okrem osídlenia v doline riečky, k Starej Bystrici patrilo aj niekoľko domov roztrúsených po chrbáte vrchu Prilopeks (nepomenovaný vrch 733,1 m.n.m. nad Klubinou) a tiež osídlenie, rozprestierajúce sa okolo cesty k vrchu Wohlowa Berg (vrch Kýčera 1005 m.n.m. nad Starou Bystricou). Rieka Bystrica bola v obci šíroká 12 - 13 krokov s hĺbkou 1½ stopy. Dno rieky bolo prevažne kamenisté. V miestach osídlenia rástli poväčšine riedke lesy, na niektorých miestach dokonca rástli len kroviny. Slabé zalesnenie zrejme spôsobila intenzívna hospodárska činnosť človeka v oblasti. Naproti tomu porasty rastúce v odľahlejších horských častiach, v miestach okolo poľskej hranice a smerom k vrchu Ratschowa Berg (vrch Veľká Rača 1236,1 m.n.m.) boli veľmi husté. Jedinú možnosť ako sa týmito lesmi dalo dostať, predstavoval chodník k dedine Redeczow v Poľsku, inak boli lesy úplne nepriechodné. Starou Bystricou prechádzala hradská z Oravy, ktorá sa pri Krásne nad Kysucou napájala na poštovú hradskú zo Žiliny. Prejazd po ceste, na mnohých miestach prechádzajúcej cez skalami posiate dno riečky Bystrice, ktorá sa navyše počas dažďov často vylievala a zaplavovala okolie, spôsoboval nemalé komplikácie najmä ťažkým povozom.


Najvyššími horstvami starobystrického okolia boli vrchy a horský hrebeň tiahnuce sa od vrchu Prisllop Berg (vrch Priehybok 1126,7 m.n.m.) k vrchu Ritzerowa (vrch Rycierova hora 1225,5 m.n.m.), ktorými viedla hranica s Poľskom. Najvyšším vrchom, týčiacim sa nad Bystrickou dolinou, bol posledne menovaný vrch Rycierova hora. Okolo dediny sa týčili aj ďalšie významné a dominantné vrchy Kýčera zo severu a Nocľahy od juhu. Informácie o ďalších kysuckých obciach, vrátane ich mapového vyobrazenia, nájdete v najnovšej publikácii Kysuckého múzea: Historická topografia Kysúc - Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania (1763 - 1787).

Mgr. Martin Turóci
autor je historik Kysuckého múzea v Čadci

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5

inzerat zastupca sefredaktorky mykysuce


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby