kysuce kaplnka

  • Beh na Veľkú Raču ovládol Ondřej Horák

    Beh na Veľkú Raču ovládol Ondřej Horák

  • Mladí hasiči súťažili O putovný pohár starostu obce Olešná

    Mladí hasiči súťažili O putovný pohár starostu obce Olešná

  • Deň remesiel v Krásne mal veľký úspech

    Deň remesiel v Krásne mal veľký úspech

  • Denná a nočná hasičská súťaž v Radôstke

    Denná a nočná hasičská súťaž v Radôstke

Beh na Veľkú Raču ovládol Ondřej Horák

Beh na Veľkú Raču ovládol Ondřej Horák Celkovo sa na štart postavilo 101 vytrvalcov. Za pekného slnečného počasia sa v Oščadnici–Dedovke uskutočnil beh na Veľkú Raču. Čítať ďalej...

Mladí hasiči súťažili O putovný pohár starostu obce Olešná

Mladí hasiči súťažili O putovný pohár starostu obce Olešná V sobotu 15.9.2018 sa v Olešnej konal III. Ročník súťaže mladých hasičov v požiarnom útoku s vodou O putovný pohár starostu obce Olešná. Čítať ďalej...

Deň remesiel v Krásne mal veľký úspech

Deň remesiel v Krásne mal veľký úspech Stredná odborná škola drevárska a stavebná v Krásne nad Kysucou je jedinou strednou školou v regióne Kysúc. Čítať ďalej...

Denná a nočná hasičská súťaž v Radôstke

Denná a nočná hasičská súťaž v Radôstke Posledný prázdninový víkend bolo v hasičskom areáli pri futbalovom ihrisku TJ SPARTAK Radôstka veľmi rušno. Čítať ďalej...
Previous
Next

Bývalý premiér vlády SR Mikuláš Dzurinda na návšteve v Rakovej

dzurinda rakova mAko sme už informovali, na začiatku školského roka – 3. septembra 2018 sa zúčastnil na otvorení novej telocvične v Rakovej bývalý priemiér SR Mikuláš Dzurinda.

Čítať ďalej...

Janotovci v Kysuckej knižnici v Čadci

janotovci m

Kysucká knižnica v Čadci predstavila bibliografiu o rode Janotovcov. Čítať ďalej...

Nočná charitatívna jazda na Kysuciach – peniažky pre Slniečko

nocna charitativna jazda mNa Kysuce v sobotu dňa 15. septembra 2018 opäť zavítali motorkári z celého Slovenska.

Čítať ďalej...

Stará Bystrica - Kysuce za čias Márie Terézie

stara-bystrica-za-cias-MTV čase mapovania bola Stará Bystrica (Stara Dedina oder Alt Bisztricz oder Ó Besztercze), tvoriaca akýsi pomyselný stred Bystrickej doliny, najvýznamnejšou obcou tejto časti Kysúc. Stará Bystrica vznikla v období druhej polovice 16. storočia.

Po prvýkrát sa v písomných zmienkach spomína v roku 1662 ako Vetus Besztercze (vetus lat. - starý). Opisy uvádzajú, že od lokality Welkÿ Dolina (dolina Veľkého Potoka) bola Stará Bystrica vzdialená na 1¼ hodiny pochodu. Cesta zo Starej Bystrice k usadlosti Kralowsky (dnes sa na miestach, kde kedysi ležala táto usadlosť, nachádza lokalita Blažkova Jama) trvala ¾ hodiny, rovnako ako cesta do Klubiny, pričom maličká usadlosť Na Platy (dnes lokalita Blato, ležiaca blízko horskej cesty zo Starej Bystrice na Veľkú Raču) bola vzdialená 1 hodinu pochodu. Stará Bystrica bola rozľahlou obcou, ktorej roztratené osídlenie začínalo pri ústí potoka Kubiner Bäch (Klubinský potok) do Bystrice, tiahlo sa ďalej pozdĺž riečky a končilo na začiatku Novej Bystrice.

 

Dominantu obce predstavoval drevený kostol svätého Michala Archanjela z roku 1667. Tento drevený starobystrický farský kostol, ktorý stál pravdepodobne na mieste súčasného kostola, plnil dlhé roky funkciu hlavného duchovného stánku, pre početné obyvateľstvo širokého okolia. V Starej Bystrici pracovali 3 obilné mlyny a 4 píly na drevo. Nachádzali sa tu aj stoličný dom (Comitathaus), hostinec, dom Poštového úradu a objekt Brandweinbreuerey (pálenica, v ktorej sa vyrábala pálenka z vína - brandy). Okrem osídlenia v doline riečky, k Starej Bystrici patrilo aj niekoľko domov roztrúsených po chrbáte vrchu Prilopeks (nepomenovaný vrch 733,1 m.n.m. nad Klubinou) a tiež osídlenie, rozprestierajúce sa okolo cesty k vrchu Wohlowa Berg (vrch Kýčera 1005 m.n.m. nad Starou Bystricou). Rieka Bystrica bola v obci šíroká 12 - 13 krokov s hĺbkou 1½ stopy. Dno rieky bolo prevažne kamenisté. V miestach osídlenia rástli poväčšine riedke lesy, na niektorých miestach dokonca rástli len kroviny. Slabé zalesnenie zrejme spôsobila intenzívna hospodárska činnosť človeka v oblasti. Naproti tomu porasty rastúce v odľahlejších horských častiach, v miestach okolo poľskej hranice a smerom k vrchu Ratschowa Berg (vrch Veľká Rača 1236,1 m.n.m.) boli veľmi husté. Jedinú možnosť ako sa týmito lesmi dalo dostať, predstavoval chodník k dedine Redeczow v Poľsku, inak boli lesy úplne nepriechodné. Starou Bystricou prechádzala hradská z Oravy, ktorá sa pri Krásne nad Kysucou napájala na poštovú hradskú zo Žiliny. Prejazd po ceste, na mnohých miestach prechádzajúcej cez skalami posiate dno riečky Bystrice, ktorá sa navyše počas dažďov často vylievala a zaplavovala okolie, spôsoboval nemalé komplikácie najmä ťažkým povozom.


Najvyššími horstvami starobystrického okolia boli vrchy a horský hrebeň tiahnuce sa od vrchu Prisllop Berg (vrch Priehybok 1126,7 m.n.m.) k vrchu Ritzerowa (vrch Rycierova hora 1225,5 m.n.m.), ktorými viedla hranica s Poľskom. Najvyšším vrchom, týčiacim sa nad Bystrickou dolinou, bol posledne menovaný vrch Rycierova hora. Okolo dediny sa týčili aj ďalšie významné a dominantné vrchy Kýčera zo severu a Nocľahy od juhu. Informácie o ďalších kysuckých obciach, vrátane ich mapového vyobrazenia, nájdete v najnovšej publikácii Kysuckého múzea: Historická topografia Kysúc - Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania (1763 - 1787).

Mgr. Martin Turóci
autor je historik Kysuckého múzea v Čadci

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5

inzerat zastupca sefredaktorky mykysuce


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby