kysuce kaplnka

Skutočné príbehy

Živých zvolávam, mŕtvych oplakávam, blesky premáham

zvon 40Keď sa Jozef Kavulák v roku 1924 vrátil domov z vojny do osady Kukoľanka v Rakovej, nikto tomu nechcel veriť. Predtým šiel skúsiť šťastie do Ameriky, no po roku sa vrátil. Práve v roku l914, keď sa začala prvá svetová vojna. Narukoval na ruský front. Vojna sa v osemnástom roku skončila, no jeho nikde. Keď ho už oplakali, v roku 1924 sa vrátil medzi svojich, do osady učupenej oproti Veľkému Polomu...

Desať rokov v Rusku
„Moja mama Anna pochádzala z dediny, z Fojstva. Keď bol otec v Rusku na vojne, prikúpila role a sama robila na nich. Keď prišiel domov ,po štyroch rokoch na vojne a šiestich rokoch v zajatí, nemohla ho spoznať, taký bol vychudnutý. Zažil tam trápenia, škoda spomínať. Ale –videl kus sveta. Mnohému sa priučil. Do školy nechodil – a písať vedel, počítať vedel, krpce šil, klenby staval z kameňa na domy. Na Mičkovom, kde bývali Čoplíci, Privarovka, Hanuliaci – všetky klenby doteraz stoja. Aj z dreva – čo bolo treba, to urobil. „-spomína na neho jedna z jeho dcér, vyše 85-ročná Hermína Paštrnáková, ktorá sa odsťahovala z Rakovej k dcére Zdenke do Diviny pri Žiline. Z albumu vytiahne staré fotografie a spomína na staré časy, na roboty na roliach, doma i vo svete, na rodinu. Bolo ich desať súrodencov, dve deti z nich zomreli. Zostali Štefánia, Hermína, Apolónia, Veronika, Jozefína, Štefan, Tomáš a Rudolf. Najmladší Rudolf s manželkou Angelou mali štyri deti – Antona, Máriu, Alojza a Emila. Práve najstarší Anton a najmladší Emil sa rozhodli v záhrade pri rodičovskej chalupe vystaviť dôstojnú zvonicu pre zvon „sv. Jozef“, ktorý dedo Jozef Kavulák doniesol na Kukoľanku po návrate z ruského zajatia v roku 1924. Zvon je asi pol metra vysoký a po obvode má nápis: „Sv. Josef. Oroduj za nás. 1924.“ Pravdepodobne je teda z českej kovolejárskej dielne.

kavuliak-s-manzelkouOtec Jozef Kavulák s manželkou Annou, rodenou Ďurníkovou (druhá zľava) a dcérami zľava Hermínou a Štefániou.

Nová zvonica
„Zvon bol na rôznych miestach pri dome na Kukoľanke. Najskôr bol zavesený na smreku, potom na jedli. Keď tieto stromy pošli, postavili sme provizórnu zvonicu z dreva. Keď aj tá nedávno doslúžila, zvon sme dali dole a vlani sme ho dali zrekonštuovať a urobili ho na elektrický pohon. Zvon od svojich počiatkov zvonil o dvanástej na obed, o šiestej večer a keď niekto zomrel. Zvonili na ňom babka Anna, teta Hermína i dedko Jozef, potom moja mama Angela.“ -hovorí Emil Kavulák. „Teraz by však nemal kto zvoniť, keďže v osade je pár chalúp, tak sme zvolili elektrický pohon. Keď bol zvon v oprave, počas tohto leta sme s bratom Tonom, rodinou a susedmi a priateľmi vymurovali asi päťmetrovú zvonicu aj so základmi, ktorú spoločne aj so zvonom posvätil správca farnosti v Rakovej dôstojný pán Roman Skolozdra 15. septembra 2013.“ –dodal Emil Kavulák.

 

pastrnakova85–ročná Hermína Paštrnáková kedysi na zvone zvonila. Dnes žije pri dcére v Divine.Proti Nemcom i búrkam

„Keď som bola mladá, mala som vraj podľa mládencov krv ako ryba. Nebolo pesničky, čo by som nevedela, nebolo tanca, kde by ma nebolo. Nebála som sa ani roboty. V šestnástich rokoch som šla na roboty do Nemecka, tam som sa naučila aj reč. Počas vojny zvoním na Anjel Pána a tu prišlo od Sagatky asi sto Nemcov. Pátrali po partizánoch.

A hneď ku mne – že keď zvoním, dávam signál partizánom. Rozumela som im a dala protiotázku – či chodia do Kirche, do kostola. Keď som im vysvetlila, že zvoním pravidelne, na obed a večer, odišli...

Raz išla strašná búrka z Moravy. Bola som malá, všetko bolo na roli, tak som šla zvoniť . Od Šancí po Mosty všetko zbili krúpy. Ku nám, na Kukoľanku, už došiel len dážď...“ spomína Hermína Paštrnáková. Zvon „sv.Jozef“ dostal meno podľa svojho majiteľa Jozefa Kavuláka. Podľa spomienok členov rodiny bol pre neho akousi „vojnovou trafikou“, ktorú dostal od štátu, prípadne od armády za prežité utrpenie vo vojne a potom v zajateckom tábore. Zvonil nielen každý deň, ale aj ako umieráčik pri pohreboch. A za to mohol pýtať od pozostalých päť korún...

 

Starosta obce Raková Mgr. Anton Heglas oceňuje počin rodiny Kavulákovcov, ale aj ostatných ochotných ľudí z časti Korcháň, ktorí nielen zachránili starodávny zvon, ale aj zrekonštruovali kríž pri kostole na Korcháni. Pričinili sa tak o zachovanie pekných pamiatok na svojich predkov.

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5

inzerat zastupca sefredaktorky mykysuce


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby