kysuce kaplnka

BANKOVNÍCTVO (22)

Prvé pokusy založiť našské peňažné ustanovizne sa datujú z polovice 19. storočia. Podnety vychádzali z hŕstky slovenských nadšencov, ktorí uvedomele pracovali za oslobodenie ľudu z feudálneho otroctva.

Prvý ľudový družstevný peňažný spolok založil v Sobotišti 9. februára 1845 pokrokový učiteľ Samuel Jurkovič. Nazval ho Gazdovský spolok. Myšlienku sporivosti a vzájomnej pomoci propagoval aj sám zakladateľ spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr, Ján Chalupka, Ján Francisci, Andrej Radlinský a ďalší.

V 80. rokoch 19. storočia sa začínajú aj na Slovensku zakladať úverové spolky, okolo ktorých sa sústredili poprední slovenskí dejatelia, napríklad aj P. O. Hviezdoslav.

V roku 1875 vo vtedajšom Uhorsku vyniesli zákonný článok XXXVII. Dovoľoval zakladať peňažné ústavy na účastinnom základe. Po účinnosti uvedeného obchodného zákona došlo k založeniu Slovenskej banky (1879), Tatra banky (1844), Slovenskej ľudovej banky (1888) atď.

Tatra banka (Tatra, hornouhorská banka) vznikla 8. októbra 1884 v Turčianskom Svätom Martine na zasadnutí, ktoré zvolali Rudolf Krupec a Ján Milec. Na zasadnutí sa okrem významných osobností (Štefan Marko Daxner, Jozef Fábry, Ján Francisci, Pavol Mudroň, Peter Makovický) zúčastnil aj neslušskí dekan Pavol Valjašek. Zúčastnení navrhli založiť novú slovenskú banku. Poukázali na škodlivosť vysťahovalectva s výzvou vytvoriť také podmienky, aby sa každý Slovák uživil vo svojej vlasti. Ako príklad boja proti biede sa uvádzal postup dekana Pavla Valjaška z Nesluše.

V Nesluši sa mala predať hora. Jej cena bola takmer taká, ako stála celá obec. Farár Valjašek zvolal všetkých občanov a navrhol im, aby si tú horu kúpili. Ich obavy vyvrátil tým, že navrhol zložiť sa na prvú splátku a ďalšie zaplatiť z predaného dreva, resp. preddavkov, ktoré im dajú kupujúci. Neslušania si sami drevo zotnú, zvezú a dopravia na pltisko, čo bude predstavovať práve polovicu ceny na trh dodaného dreva. Neslušania horu kúpili a získali nemalé peniaze.

Žiaľ, takúto všeužitočnú pomoc ľudovým vrstvám nepestovalo celé slovenské peňažníctvo a najmä nie po prvej svetovej vojne. Za vojny utrpeli slovenské peňažné ústavy značné straty. A hoci ich zvládli bez väčších obetí, jednako len dochádza ku koncentrácii bánk, ktoré už boli zamerané predovšetkým na zisk a sledovali záujmy svojich účastinárov.

Po roku 1945 došlo k znárodneniu peňažníctva, ktoré v roku 1950 vyústilo do Štátnej banky československej a do sústavy sporiteľní...

Banky sú teda od počiatku nevyhnutné pre hospodársky život. No záleží od ľudí a od hospodárskej prosperity krajín, či sú len dobrodením, alebo aj kliatbou.

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5

inzerat zastupca sefredaktorky mykysuce


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby