kysuce kaplnka

Slováci v Lipovlianoch (III.)

slovaci-malyMedzinárodný výskum Kysuckého múzea v Čadci v chorvátskej obci Lipovliany.

 

Obec Lipovliany


Pri charakteristike obce Lipovliany si pomôžem opisom z knihy nášho priateľa, pôvodom Slováka, milého pána, spisovateľa žijúceho v Lipovlianoch Ivana Hudeca, ktorý charakterizoval multietnickú obec Lipovliany ako veľkú osadu pri hlavnej železnici Zahreb – Belehrad východne od Zahrebu. Ja by som dodal, že za železnicou v smere na juh sa nachádza Sáva so svojimi močiarmi, hustými dubovými lesmi a nie ďaleko za ňou je bosenská hranica. Na severovýchod od Lipovlian leží už spomínaný Osjek. Ten z vás, kto si pamätá 90. roky minulého storočia a vojnu „live" v priamom prenose si vie nájsť súvislosti...

Podľa nášho výskumu sa Slováci ktorí tu žijú, rovnako ako ich predkovia hlásia k rímsko-katolíckej viere. Multietnickú obec Lipovliany tvorilo v 70. rokoch 20.storočia, 2633 obyvateľov šestnástich národností. Jadro tvorili slovanské národnosti, teda domáci Chorváti, Slováci, Česi, Srbi, Ukrajinci a. i. V Lipovlianoch sú dva kostoly, rímsko-katolícky a grécko-katolícky. V obci sú väčšinovo zastúpení občania hlásiaci sa k spomínaným náboženstvám, ale žijú tu aj občania hlásiaci sa k pravoslávnemu vierovyznaniu. Počet Slovákov v obci postupne klesá, mnohí mladí si stále uvádzajú slovenskú národnosť, avšak odchádzajú za prácou mimo Lipovlian. V strednej generácii sa nájdu aj čisto slovenské manželstvá, samozrejme prevažujú zmiešané slovensko-chorvátske, ale i v týchto rodinách mládež ovláda slovenčinu, aj keď to už nie je pravidlom.

 

Vojenská hranica jej zánik a strata výhod


Vojenská hranica, ako už z názvu vyplýva bola územím, kde platili špeciálne pravidlá súvisiace s vojenskou správou územia z jediným podstatným dôvodom a tým bola obrana hraníc súvisiaca so zabezpečením postupu expanzie Osmanskej ríše. V priestore „vojenskej hranice" dochádzalo k veľmi častým migráciám, ktoré záviseli práve od týchto pravidiel. Územie pripadalo pod vojenskú správu pešieho pluku z Hradiška. Prevažovalo tu pôvodne hromadne prisťahované chorvátske a srbské obyvateľstvo z Bosny, ale aj obyvatelia z Kordunu a severného Srbska. Život ľudí sa odvíjal v špeciálnom režime vojenskej správy, v tzv. Vojenskej hranici v spojení s výhodami a úľavami, ktoré poskytovali tunajšie šľachtické statky na ich prilákanie. Toto všetko sa dialo ešte pred príchodom Slovákov a Čechov do týchto oblastí.

Slovenská vlna prisťahovalcov, však do Lipovlian dorazila až v čase, keď vojenská správa končila alebo už vôbec neexistovala. S ňou zanikli aj spomínané výhody a daňové úľavy, ktoré táto správa poskytovala. To však paradoxne pomohlo Slovákom, ktorí sem začali prichádzať natrvalo. Slováci sa dokázali uchytiť v novom, konkurenčnom prostredí bez úľav, bez daňových zvýhodnení, ktoré predtým správa poskytovala. Prekonali tak tých starousadlíkov, ktorí profitovali práve z toho, že neboli nútení produkovať na hospodárstvach veľké nadhodnoty, navyše z nich nemuseli odvádzať žiadne významné dávky. Žili tak povediac len pre seba a svoje rodiny, udržiavali pôdu a územie v kultivovanom, života schopnom stave, bez nejakých extrémnych výnosov. Informátori hovorili o tom, že mnohí z pôvodných osídlencov, ktorí profitovali z výhod odišli práve preto, že svoje hospodárenie, ale aj rodinné vzťahy a počet členov prispôsobili práve týmto dosť umierneným podmienkam a nedokázali sa prispôsobiť novej situácii. Napríklad Bosniaci mali podľa informátorov málodetné rodiny. Tento systém z hľadiska dedenia nepotrebovali rozširovať a dokonca im vyhovoval aj z hľadiska výnosov. Výhody, ktoré im boli poskytnuté sa však skončili zánikom Vojenskej krajiny a oni sa nedokázali prispôsobiť novým podmienkam, daňovému zaťaženiu a s tým súvisiacou potrebou väčších výnosov. Slovákom s početnými mnohodetnými rodinami a s ich pracovitosťou a poľnohospodárskymi zručnosťami, nerobilo problém „zahryznúť" sa do hospodárenia s väčším počtom členov a zvládať robotu i odvádzanie daní a častí výnosov. Tak sa stávalo, že sa postupne dostávali aj k pôde, ktorá patrila pôvodným usadlíkom, ktorí im v mnohom nedokázali konkurovať.

Aby som to zhrnul. V Lipovlianoch teda pred príchodom Slovákov v čase Vojenskej krajiny existoval systém hospodárskych „zadrug" s presne zadelenou robotou. Zádruhy i osadnícke zmluvy poddaných kolonistov boli z hľadiska daňovej záťaže výhodné. Až dovtedy, kým tento systém stratil opodstatnenosť, nezačal sa postupne rozpadať a nezanikol. Toto územie bolo teda osídlené spočiatku predovšetkým vojakmi a presídleným obyvateľstvom, ktorých úľavy a zásobovanie nenútilo nejakým spôsobom výrazne hospodáriť. Keď však dochádza k rušeniu Vojenskej hranice a demilitarizácii strácajú sa výhody. Krajina sa spolu s budovaním civilnej správy otvára bežným šikovným hospodárom, ktorí napriek tomu, že už nemajú výhody získavajú bonus - zrazu sa objavuje obrovské množstvo pôdy a nové možnosti na území kde bola v roku 1872 zrušená vojenská správa, ktorú dokonal v roku 1889 rozpad systému zádruh. Ich rozpad spôsobil, že dovtedy pôvodní obyvatelia, sa už ako samostatne hospodáriaci roľníci nedokázali prispôsobiť novým podmienkam a utiahnuť bez úľav v minulosti spoločne obhospodarované majetky „zadrug". Mnohí pôvodní usadlíci sa s rastúcimi dlhmi dostávali do bezvýchodiskovej situácie a prichádzali o majetok. Čo je horšie mnohí z nich nedokázali majetok ani obrobiť !!!

 

Noví kolonisti zo Slovenska, v pryvý čas na pravom mieste


To bol impulz pre príchod nových kolonistov, ktorí začali prichádzať na toto územie v okolí Lipovlian, na prelome19. / 20. storočia. Tí už prišli na uvoľnené miesta z úplne iných pohnútok. Jedno je isté. Väčšie skupiny Čechov a Slovákov začali prichádzať až po zániku Vojenskej hranice v druhej a najpočetnejšej vlne prisťahovalcov. Prisťahovalci naučení pracovať v oveľa komplikovanejších podmienkach Slovenska získavajú postupne pomerne silné postavenie voči domácemu obyvateľstvu a starousadlíkom. Za nimi prichádzajú ich príbuzní, ktorým o úrodnom kraji poslali v listoch informácie. Ako som už uviedol, výhodou Slovákov bol systém rodinného spolužitia s pevným rodinným zázemím a mnohodetnosť slovenských rodín, ktorá sa ukázala ako jeden z hlavných tromfov pri hospodárskych prácach, kde si každý od starých aj po tých najmenších, ktorí už mohli pomôcť, vedel zastať akúkoľvek prácu na hospodárstve.

(pokračovanie)

 

Mgr. Pavol Markech

Kysucké múzeum v Čadci

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5

inzerat zastupca sefredaktorky mykysuce


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby